Blog

Radi s Vami zdieľame naše skúsenosti

Domov / Blog / základné pojmy

Základné pojmy - Budovy na bývanie a ich časti

7 min   20.02.2019  
Miroslav Prešinský   Základné pojmy
definície pojmov

Na začiatok je potrebné upozorniť, že viaceré termíny sú v našej legislatíve definované rôzne, prípadne vôbec. Pri rozdielnych definíciách je potrebné uvažovať, podľa ktorých predpisov bude daný termín posudzovaný.

Stavebný zákon rozlišuje budovy na bývanie a nebytové budovy. Budovy na bývanie majú na účely bývania vyčlenenú najmenej polovicu celkovej využiteľnej podlahovej plochy. Členíme ich na bytové, rodinné domy a ostatné budovy na bývanie.

Rodinný dom

Je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Súčasťou rodinného domu môže byť aj podzemné podlažie. 1, 2

Bytový dom

Je budova, ktorá sa skladá minimálne zo štyroch bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Tieto byty sú prístupné so spoločného domového komunikačného priestoru. Takisto ako rodinný dom môže pozostávať z podzemného, nadzemného a ustupujúceho podlažia príp. podkrovia. Zároveň sa podľa zákona jedná o budovu, v ktorej sú byty a nebytové priestory vo spoluvlastníctve a vlastníctve jednotlivých vlastníkov a súčasne spoločné časti a zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve. 1, 2, 3

Podlažie

Je časť budovy, ktorá je vymedzená dvoma najbližšie nad sebou nasledujúcimi horizontálnymi deliacimi konštrukciami. Podobne je definované aj v zákone o miestnych daniach. 1, 4, 7

Podzemné podlažie

Má úroveň podlahy v priemere nižšie ako 0,8 m pod úrovňou upraveného priľahlého terénu. Na výpočet aritmetického priemeru výškovej úrovne podlahy vzhľadom na terén sa uvažujú najmenej 4 reprezentatívne body po obvode posudzovaného podlažia (v prípade pravouhlého pôdorysu jeho vrcholy, v zložitejších prípadoch body s maximálnymi a minimálnymi hodnotami výškovej úrovne vzhľadom na terén). 1

Poznámka: Podľa normy sú ostatné podlažia nadzemné, avšak zákon, ktorý určuje nadzemné podlažie vychádzal z pôvodného znenia normy, ktorá bola neskôr zmenená, čo spôsobuje nezrovnalosti vo výklade.

Nadzemné podlažie

Je zákonom definované ako podlažie, ktoré nemá úroveň podlahy alebo jej časť nižšie než 0,8 m pod najvyšším bodom priľahlého terénu v pásme širokom 5 m po obvode stavby. Táto definícia sa využíva pre výpočet sadzby dane.

Ustupujúce podlažie

Je to najvyššie nadzemné podlažie budovy, ktoré má zastavanú plochu menšiu ako 50% zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia. Ustupujúce podlažie sa do celkového počtu nadzemných podlaží nezahŕňa a je nutné ho uvádzať sa menovite. 1
Napríklad: Bytový dom má dve nadzemné podlažia a ustupujúce podlažie.

Podkrovie a povala

príslušenstvo bytu

obr. 1 – Podkrovie a povala

Podkrovie je vnútorný priestor domu prístupný z posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami. Je určený na účelové využitie. Za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nad tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného podlažia domu.
Svetlá výška v podkroví musí byť najmenej 2,3 m, odporúčaná svetlá výška je 2,4 m.
Podkrovie sa do celkového počtu nadzemných podlaží sa nezahŕňa a je nutné ho uvádzať menovite. Napríklad: Rodinný dom má jedno nadzemné podlažie a podkrovie.

Povala je vnútorný priestor domu vymedzený strešnou konštrukciou, ktorý je prístupný obvykle z posledného nadzemného podlažia bez účelového využitia a zväčša sa využíva ako skladovací priestor.

Byt

Byt je zložený z jednej alebo viacerých obytných miestností s príslušenstvom, ktoré vytvárajú celok s vlastným uzatvárateľným vstupom. Zároveň je určený rozhodnutím stavebného úradu na dlhodobé resp. trvalé bývanie a na tento účel može slúžiť ako samostatná bytová jednotka. Pojem bytová jednotka zákon nedefinuje.

Poznámka: Rozostavaný byt bol definovaný katastrálnym zákonom. (do 1.10 2018)

Obytná miestnosť

obytné miestnosti

obr. 2a – Obytné miestnosti v rodinnom dome

obytné miestnosti

obr. 2b – Obytné miestnosti v byte

Obytná miestnosť je definovaná ako vnútorný priestor, ktorý musí byť dostatočne preslnený, prirodzene odvetraný, akusticky chránený a dostatočne vykurovaný s možnosťou regulácie umožňujúci dlhodobé bývanie. Jeho najmenšia podlahová plocha je 8 m2. Ak byt tvorí jediná obytná miestnosť, musí mať podlahovú plochu najmenej 16 m2.
Kuchyňa sa považuje za obytnú miestnosť vtedy, ak jej podlahová plocha presahuje 12 m2.

Svetlá výška je najmenej 2,4 m, odporúča sa 2,6 m. V podkroví musí mať obytná miestnosť najmenej nad polovicou svojej plochy svetlú výšku 2,3 m.
Minimálny objem miestnosti pre spanie jednej osoby je 20 m3 a pre spanie dvoch osôb musí mať najmenej 31 m3.

Príslušenstvo bytu

príslušenstvo v rodinnom dome

obr. 3a – Príslušenstvo v rodinnom dome

príslušenstvo bytu

obr.3b – Príslušenstvo v byte

Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske funkcie alebo slúžia na osobnú hygienu.
Napríklad: kuchyňa, kúpeľňa, záchod, predsieň, komora, chodba, a pod.

Poznámka: Pivničná kobka (priestor mimo bytu) je príslušenstvom bytu, iba ak je to jednoznačne definované v titule nadobudnutia (nap. kúpna zmluva, dedičské konanie, darovacia zmluva, a iné.). V opačnom prípade sa jedná o spoločnú časť domu ako napr. schodisko.

Balkóny, lodžie a terasy

Sú doplnkové vonkajšie priestory. Podľa zákona sú spoločnými časťami bytového domu. Tieto nie je možné tieto vlastniť (nezapisujú sa do listu vlastníctva), je možné ich výlučne užívať. Nie sú príslušenstvom bytu. Výnimku tvoria terasy, ktoré nie sú spoločnými časťami domu.
Pojem terasa nie je v platnej legislatíve definovaný.

Poznámka: Ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, podľa občianskeho zákonníka sú uvedené priestory príslušenstvom bytu. Avšak nadobudnutie a úžívanie nehnuteľnosti sa posudzuje podľa zákonu o vlastníctve bytov a ten definuje tieto priestory ako spoločné časti domu.

Nebytové priestory

Nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností v budove na bývanie, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. Spravidla nespĺňajú normové požiadavky na dlhodobé bývanie. Výnimku tvoria byty, ktoré sú prekvalifikované stavebníkmi, ale o tom si viac napíšeme v samostatnom článku.
Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, spoločné časti a zariadenia domu. Nebytové priestory sú: apartmány, ateliéry, štúdia, kancelárie, obchodné miestnosti, sklady, garáže a pod.

Poznámka: Garážové stojisko v garáži nie je samostatným nebytovým priestorom.

Apartmán

Vyhláška definuje apartmán ako súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí. Jedna z týchto miestností spĺňa podmienky obývacej miestnosti. Súčasťou apartmánu je hygienické zariadenie. Apartmán v prípade apartmánového domu je vybavený kuchynkou alebo kuchynským, kútom a možno ho nazvať i apartmánovým by­tom.

Štúdio

Štúdio je izba, ktorej súčasťou je kuchynský kút a hygienické zariadenie. Podobne ako apartmán je určené na krátkodobé ubytovanie.

Nedefinované termíny

Medzi pojmy, ktoré nie sú jasne prípadne vôbec definované platnými predpismi, patria:
terasa, novostavba, bytová jednotka, dvojdom, ateliér a iné.





Použitá literatúra:

  1. STN 73 4301 Budovy na bývanie
  2. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
  3. Zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
  4. Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
  5. Vyhláška č. 277/2008 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried
  6. Vyhláška č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
  7. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník